Jde-li o život, nejde o statistiku
Žilina, Ostrava, Slovenská republika, Česká republika, 23. července 2014 (Rd)
V červenci 2014 poskytl Společenství webu Necipujtenas.CZ exkluzivní rozhovor Ing. Marián Fillo, jenž založil roku 2010 zpravodajský web s tématikou očkovaní „www.slobodaVockovani.sk“, který se posléze stal vůdčí silou mírových disentních operací široké slovenské veřejnosti proti vynucování vakcinace formou legislativního násilí. Pan Fillo usiluje spolu se svými kolegy o dodržování ústavou/listinou chráněných přirozených práv/svobod občanů i přes urputný odpor totalitně smýšlející části politické reprezentace včetně zástupců farmaceutického průmyslu. Níže se můžete seznámit s jeho aktuálními poznatky, které ukazují, že nucení lidí k očkování - a podobně zvířat k čipování - má závažné důsledky pro každého člověka a jeho domácí čtyřnohé mazlíčky i pro celou svobodnou lidskou civilizaci.
***
Ing. Marián Fillo již ve svých sedmnácti letech vyhlásil bojkot veškeré moderní medicíně (umělým tabletkám, práškům, injekcím apod.). Dodnes nemusel ze svého přesvědčení ustoupil ani o píď. - Vystudoval aplikovanou informatiku na Fakultě řízení a informatiky Žilinské university v Žilině (softw. inženýr). Pracoval 10 let jako programátor-analytik informačních systémů. - Má 3 děti. - Po urputné snaze státních orgánů o vynucení očkovaní jeho potomků založil před čtyřmi roky populární web www.slobodaVockovani.sk. - Ing. Fillo je velmi aktivní publicista/překladatel. Píše články a poskytuje rozhovory pro řadu tištěných periodik, rozhlas (mj. Slobodný vysielač), televizi. Od září 2011 stál za sérií textů o vakcínách pro časopis Vitalita. Připomínkoval knihy s očkovací tématikou jako např. „Doba jedová 2“ a „Varovné signály očkování“ od prof. RNDr. Anny Strunecké, DrSc. nebo „Očkovanie v otázkach a odpovediach pre premýšľajúcich rodičov“ z pera pana doktora Alexandera Kotoka. - Pan Fillo je členem petičního výboru a spoluautorem „Petície za slobodnú voľbu v očkovaní“, pod kterou se podepsalo více než 10.000 občanů Slovenské republiky. - Byl hostem cca dvou set veřejných diskusí v desítkách slovenských měst/obcí včetně České republiky. - S oblibou zastupuje rodiče v rámci přestupkových řízení, kde předkládá vysoce odborné/fundované argumenty vůči vynucování vakcinace. Své poradenské služby poskytuje bezplatně.
***
Dotaz Společenství webu Necipujtenas.CZ: Na Slovensku i v České republice jste považován za špičkového odborníka tzv. ´z lidu´ na otázky očkování celé populace. Jak jste se k této problematice propracoval od svého původního povolání a studia? Jste přeci inženýr a nikoliv lékař. Jak je možné, aby měl člověk ´z lidu´ jako Vy často lepší a odbornější přehled o nejnovějších poznatcích v oblasti vakcinace než třeba takový praktický/obvodní lékař, který poctivě studoval náročnou medicínskou vysokou školu a musel si odsloužit tvrdé roky v praxi. Myslíte si, že to je tím, že máte tu výhodu: jste jazykově výborně vybaven a máte dostatek času ke specializaci čistě na jednu úzkou část lékařské péče, kterou představuje právě očkování?
Ing. Marián Fillo:
„Očkovaniu som sa začal venovať preto, lebo som sa stal otcom a keďže som už od svojich 17 rokov odmietal (bojkotoval) výrobky farmaceutického priemyslu, bol som a priori proti pichaniu akejkoľvek chémie do svojich detí. Následne som zistil, že okrem týchto tak-povediac ideologických dôvodov sú na odmietanie očkovania aj mimoriadne dobré objektívne dôvody.
Rozdiel medzi bežným nositeľom titulu MUDr. a niekým, kto nemá za sebou oficiálne medicínske štúdium, je v tom, že ten druhý (z hľadiska MUDr.ov tzv. "laik") spravidla nie je tak indoktrinovaný oficiálne tlačenými dogmami (tvrdeniami, ktorým sa len verí - bez dôkazu) a tiež nie je nijak závislý od toho, či sa navonok tvári ako priaznivec očkovania (tzn. od toho, či je konformný resp. lojálny voči oficiálnej propagande). Táto nezávislosť poskytuje slobodu pozrieť sa na veci aj z úplne iného pohľadu než zastáva lekársky mainstream (teda to, čo tlačí farmaceutický priemysel) a tiež slobodu inak sa aj verejne vyjadrovať.
Druhá vec je, koľko úsilia a času je ochotný človek venovať naštudovaniu si nejakej témy. Bežný lekár (vrátane pediatrov) si vypočul na lekárskej fakulte tak málo hodín prednášok o očkovaní, že ich ľahko spočítate na prstoch, a následne v rámci tzv. povinného kontinuálneho vzdelávania lekárov si možno odsedel (prípadne odspal, ak vôbec) niekoľko hodín na tzv. "vzdelávacích podujatiach", ktoré všetky do jedného boli sponzorované výrobcami vakcín, takže - ako možno úspešne predpokladať - o očkovaní tam nepadlo jedno jediné negatívne slovo. Pritom z takýchto podujatí sa nikdy nerobia skúšky, takže je možné ich bez problémov presedieť ťukaním do mobilu či tabletu a úplne ignorovať prednášajúceho. Zúčastnil som sa osobne dvoch takých podujatí, takže som zažil na vlastnej koži, ako to tam prebieha. Účastníci sú spravidla otrávení a záujem o tému je minimálny - nanajvýš u 10% zúčastnených, aj to som asi prestrelil.
Prednášky sú typicky 10-15-minútové, maximum je 20 minút, a za ten čas naozaj nie je možné čokoľvek prebrať do hĺbky. Navyše, samotná forma - niekoľko desiatok snímok prezentácie za max. 20 minút (menej než minúta na jednu snímku) a k tomu príval slov - v podstate znemožňuje poslucháčovi poriadne sa zamyslieť nad vnímaným slovom a obrazom. Vlastne to veľmi pripomína televízne spravodajstvo: Je plytké, nič sa v ňom nerozoberie do hĺbky, nič z neho nemožno poriadne pochopiť, častokrát odvádza pozornosť od skutočných problémov poukazovaním na nejaké pseudoproblémy alebo veci, ktoré sa nás vôbec bytostne nedotýkajú (napr. zosuv pôdy v Chile alebo premnožený hmyz v Namíbii), pričom nás neinformuje o skutočne dôležitých veciach, významne ovplyvňujúcich náš každodenný život. Táto „power-point-izácia“ (v podstate debilizácia či výplach mozgov) poslucháčov/divákov už bola terčom kritiky napr. aj pri rozhodovaní Pentagonu: http://blisty.cz/art/48098.html .
Naproti tomu, keď si niekto prečíta niekoľko pár-sto-stranových kníh o očkovaní od rôznych lekárov či iných odborníkov na mikróby a ľudské telo, hlavne imunitnú sústavu a veci s ňou súvisiace, k tomu si preštuduje desiatky príbalových letákov od vakcín, stovky vedeckých článkov z odborných lekárskych časopisov (drvivá väčšina z toho v angličtine) ale i mainstreamových novín, navrch k tomu reálne skúsenosti s očkovaním, či už priamo od dotknutých ľudí alebo z rôznych diskusných fór na internete, oficiálne i neoficiálne webové stránky, a dopraje si dostatok času na pochopenie a zistenie všetkých súvislostí, dozvie sa o očkovaní oveľa viac než bežný lekár, ktorý sa len pasívne zúčastňuje farmaceutickými firmami sponzorovaných školení, na škole sa o očkovaní nedozvedel skoro nič a samostatne sa v očkovaní nevzdeláva.
Je tiež pravdou, že priemerný vek pediatra na Slovensku (a v Česku to asi nebude oveľa lepšie) je cez 53 rokov (http://mia.sk/vseobecne_inf/denna_tlac/m_clanok.php?hop=4&dbr=12470), pričom tri štvrtiny z nich majú cez 50 rokov, takže vyštudovali ešte pred prevratom v roku 1989 a učili sa v prvom rade po rusky. Ten, kto vtedy chcel vedieť aj po anglicky, bol prinajmenšom podozrivý. Keďže však drvivá väčšina odborných lekárskych časopisov je v angličtine (aj keď nevychádzajú v anglicky hovoriacich krajinách), človek, čo po anglicky nevie, nemá šancu dozvedieť sa aktuálne poznatky zo svojho odboru priamym samoštúdiom.
Druhá vec je, že typický pediater, aby sa uživil, má vo svojej ambulancii "pásovú výrobu", teda na jedného pacienta mu v lepšom prípade vyjde max. 15 minút, čo jednak vylučuje poriadne vyšetrenie a liečbu (teda naozaj individuálny prístup, ktorý by pacient potreboval), jednak nemôže byť veľmi reč o priestore na samoštúdium - leda tak za cenu zanedbávania svojej rodiny.
Ja sa však téme očkovania - na rozdiel od bežného lekára - venujem doslova na plný úväzok, pričom moja lekárska angličtina je - myslím - celkom slušná, takže určite aj toto je mojou - dá sa povedať - konkurenčnou výhodou oproti typickému pediatrovi. A pediatri si toho zrejme aj sú vedomí, pretože je takmer nemožné dostať nejakého pediatra na besedu o očkovaní, kde druhým hosťom som ja. Pediater má síce prax v pichaní injekcií, ale čo sa po vpichnutí deje, to už nevidí, lebo väčšina z toho nie je zjavná navonok a to, čo navonok zjavné je, vidia spravidla len rodičia (hlavne matky), ktorí sú s deťmi dlhé hodiny denne - na rozdiel od pediatra, ktorý vidí dieťa možno tak pár minút do mesiaca.”
Ing. Marián Fillo:
„Áno sú tu viaceré paralely. Je tu snaha skrz ustanovenie nejakého právneho predpisu donútiť pod hrozbou pokuty rodičov (resp. majiteľov zvierat) k tomu, aby svoje deti (zvieratá) podrobili určitému zdravotnému zásahu, ktorý nie je bez rizika (môže mať potenciálne až fatálne nežiaduce účinky), pričom pre veľkú väčšinu detí (zvierat) vlastne nie je vôbec potrebný, ba dokonca je im viac na škodu než na úžitok. Na oboch (na očkovaní i na čipovaní) sa pritom slušne nabalia ako výrobcovia, tak aj tí, čo samotný zákrok vykonávajú, nehovoriac o úradníkoch, čo nad tým vykonávajú dozor. V oboch prípadoch sa nepostupuje systémom predbežnej opatrnosti (tzn. ak nie je nado všetku pochybnosť dokázané, že to je bezpečné, považuje sa to za príliš nebezpečné na to, aby sa to hromadne používalo), nie je dôkladne vedecky preskúmané, čo všetko v dlhodobom horizonte (15 a viac rokov) môže očkovanie/čipovanie spôsobiť - napriek tomu, že zástancovia jedného a druhého sa pokrytecky oháňajú medicínou, založenou na dôkazoch (Evidence-based medicine = EBM).”
Dotaz Společenství webu Necipujtenas.CZ: Jak jste vnímal vítězství slovenského národa loni na podzim (2013), když Váš Parlament zrušil povinné čipování psů, koček a fretek, které si předtím politici vynutili pod pretextem mylného výkladu legislativy Evropské komise?
Ing. Marián Fillo:
„Vnímam to ako víťazstvo občianskeho odporu, ktorého som sa aj sám zúčastnil svojím podpisom pod petíciu za zrušenie povinného čipovania zvierat, a tiež ako víťazstvo zdravého rozumu. Pritom však stále zostáva povinnosťou čipovať zvieratá, s ktorými idete do zahraničia napr. na dovolenku, čo je podľa mňa tiež na hlavu. Pred 20 rokmi sme sa bez toho obišli a akosi som nepostrehol, čo sa tým vlastne vyriešilo, keď sa to zaviedlo!”
Dotaz Společenství webu Necipujtenas.CZ: Mohou se podle Vás lidé účinně bránit vynucování čipování? Vy sám jste rozpracoval podrobný systém právní ochrany vůči povinnému očkování člověka. Daly by se Vaše poznatky v tomto smyslu použít také proti povinnému čipování?
Ing. Marián Fillo:
„Všetko stojí na ľuďoch a je to hlavne otázka toho, koľko percent ľudí sa postaví na odpor. Ak sa podarí "prebudiť" dvojciferné percento občanov, ich pokutovanie za neposlušnosť prestane byť politicky priechodné. No a bez sankcie niet povinnosti, aj keby bola napísaná v zákone. V prvom rade treba v občanoch vzbudiť určité sebavedomie v zmysle: "štát, to som aj ja, štát je tu pre to, aby mi pomáhal, a za to ho platím, odmietam teda prijať akékoľvek nariadenia, ktoré mne alebo mojim blízkym škodia". Druhá vec je, či sa nájde niekoľko schopných právnikov, ktorí sa budú biť za práva týchto na odpor sa stávajúcich občanov, ako sa to pri očkovaní stalo v Česku i na Slovensku. Čipovanie má možno trochu horšiu štartovnú pozíciu z hľadiska odporu, lebo v tejto chvíli sa - na rozdiel od povinného očkovania - netýka každého, ale práve toto treba vysvetliť tým, čo zvieratá nemajú, na príklade s postupným varením žaby - že ide o svojho druhu test a keď bez reptania prijmeme čipovanie svojich zvierat, jedného pekného dňa dôjde aj na čipovanie našich detí (napr. keby sa stratili, aby sa ľahko našli ich rodičia), starých ľudí s poruchami orientácie a/alebo pamäti a potom aj na čipovanie všetkých dospelých, takže všetci potom budú pod kontrolou kohosi, kto bez toho, aby sme ho k tomu oprávnili, riadi celú túto mašinériu vo svoj prospech.
Už zavedenie povinného čipovania na cesty do zahraničia je podľa mňa príliš a je škoda, že nebolo rovnako tvrdo odmietnuté. Tu ale práve vidno to pomalé varenie žaby. Najprv sa to týka len malej časti ľudí, ktorí cestujú so zvieraťom do zahraničia, potom všetkých majiteľov určitého druhu zvierat, neskôr to prejde na iné druhy, potom na všetky druhy a skončíme u čipovania všetkého, čo má nohy (a prípadne aj ruky alebo krídla). Tieto nebezpečné trendy treba zaraziť hneď v zárodku, a je veľkou škodou, že sa tak nestalo už u čipovania do zahraničia, rovnako tak u úplne prvého povinného očkovania.”
Dotaz Společenství webu Necipujtenas.CZ: Setkal jste se při Vašich výzkumech s některými praktickými pokusy nebo dokonce s celými experimentálními očkovacími kampaněmi (např. Afrika), kdy byla samotná vakcinace použita k čipování člověka (ať již s jeho souhlasem nebo bez) a to např. formou klasickému mikročipu nebo dokonce skrze okem neviditelné tzv. nano/mikročipy? Odkazujeme zde hlavně na vyjádření prestižního amerického ekonoma: doktora Martina Andersona, jenž byl vedoucím poradcem pro hospodářské otázky presidenta Ronalda Reagana, později podobně pracoval pro presidenta Bushe staršího, ale již dříve např. pro Nixona. Přitom Andersonovi otevřel dveře do nejvyšších pater Bílého domu sám ´otec´ moderního centrálního bankovnictví Spojených států amerických Alan Greenspan, který jej doporučoval jako brilantního myslitele spřízněného s libertariánskými idejemi Ayn Randové. - V článku "The Washington Times" z 11.října 1993 s názvem "High-Tech National Tattoo" se totiž Anderson přiznal ke svým obavám z vážného zneužití státem testované technologie čipování/identifikace/sledování/manipulace s občany USA mj. v souvislosti s tehdejší zdravotnickou reformou Billa Clintona. Anderson tak už téměř před jednadvaceti lety popsal dle svých zkušeností z nejvyšších vládních amerických kruhů fakticky existující systémy identifikace lidských bytostí a to pomocí implantovaných miniaturních čipů o velikosti zrnka rýže. Překvapivě zmínil možnosti distribuce těchto implantátů směrem k občanům buď v samostatných sadách nebo v rámci vakcinačních kampaní (viz také kniha od Stephena P. Naghdiho: "Projects Gods and Brainchips" z roku 2011, s. 132).
Ing. Marián Fillo:
„Toto sú pre mňa nové informácie, hoci o úvahy o utajenom čipovaní skrz očkovanie som slýchal už pred štyrmi rokmi. Každopádne, dnes bežný čip nie je možné pretlačiť skrz bežnú tenkú ihlu, používanú na očkovanie. Muselo by teda ísť o rádovo menší čip, ideálne tak malý, že bude voľným okom neviditeľný.
Čoho by som sa však v túto chvíľu viac obával a čo sa už podľa mňa reálne deje, je zbieranie DNA aj skrz očkovanie (ako to bolo v prípade honu na Usámu bin Ládina: http://www.novinky.cz/zahranicni/svet/238753-cia-zorganizovala-falesne-ockovani-aby-dostala-bin-ladina.html), ale hlavne cez štandardné screeningy už v pôrodnici. Takto získaná krv následne môže poslúžiť na zostavenie databázy DNA všetkých občanov, pričom z DNA sa toho dá veľa vyčítať: https://www.gov.uk/government/policies/helping-the-police-fight-crime-more-effectively/supporting-pages/national-dna-database .
Považujem za potenciálne mimoriadne nebezpečné, aby štát (resp. ľudia, ktorí majú prístup k spomínanej databáze, vrátanie rôznych firiem, ktoré vedia, koho treba podplatiť) mali prístup k nášmu genetickému kódu. Samozrejme, vytváranie takejto databázy sa ospravedlňuje bojom s kriminálnikmi, uvedomme si však, že keď budeme klásť odpor voči korporátno-štátnej diktatúre, jedného dňa aj nás vyhlásia za kriminálnikov (teda ak sa tak ešte nestalo).”
Ing. Marián Fillo:
„V Česku i na Slovensku je besnota (vzteklina) už roky nevídanou chorobou a preto nevidím dôvod na pokračovanie v povinnom očkovaní. Na rozdiel od iných chorôb, vírus besnoty svojho nositeľa pomerne rýchlo zabije, čo nie je veľmi múdre z hľadiska jeho snahy o prežitie druhu. Je preto celkom dobre možné, že väčší vplyv na poklese výskytu besnoty mal pokles počtu voľne sa pohybujúcich zvierat a obmedzenie ich teritórií (teda to, že nebolo veľmi do čoho zahryznúť a tým šíriť vírus) než očkovanie. Svoj podiel nepochybne má aj odstrel všetkých zvierat, vykazujúcich známky besnoty, čím sa účinne bráni šíreniu vírusu.
Prevládajúca očkovacia propaganda má snahu za pokles akéhokoľvek ochorenia, proti ktorému je dostupná vakcína, oslavovať očkovanie, hoci skutočným hrdinom môže v tom-ktorom prípade byť niečo úplne iné. Nechcem tým úplne popierať účinnosť očkovania proti besnote, nesúhlasím však s tým, aby sa vymiznutie besnoty pripisovalo len a len očkovaniu, lebo to jednoducho nie je pravda. A za súčasnej situácie je plošné povinné očkovanie proti besnote vysloveným nezmyslom. Za ako-tak obhájiteľné by som ho videl len v oblastiach, ktoré susedia s tými oblasťami susedných krajín, v ktorých bol v poslednom roku-dvoch zistený výskyt besnoty.”
Ing. Marián Fillo:
„Aby nepoľavovali vo svojom boji za slobodu a trpezlivo vysvetľovali, kam to celé speje, aj tým ľuďom, ktorých sa to možno zatiaľ netýka, lebo sa ich to môže týkať v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti. Potrebujeme získať čo najviac spojencov, pretože nepriateľ umne využíva metódu "rozdeľuj a panuj" a v mnohých prípadoch sa mu darí umelo vnášať zbytočné rozpory medzi predtým konštruktívne spolupracujúcich (odporujúcich) ľudí. Treba hľadieť v prvom rade na náš cieľ a pochopiť, že drobné osobné spory sú v tomto kontexte úplne malicherné, pretože tu ide doslova a do písmena o život.
Učme sa spolu zmysluplne a obojstranne prínosne/príjemne komunikovať, pomáhať si navzájom a spolupracovať na menších i väčších veciach. V neposlednom rade sa naučme, ako úspešne oslovovať publikum - potenciálnych spojencov, ako pracovať s médiami, ale i ako demaskovať zištné úmysly, demagógie a lži v komunikácii protistrany, a tým ju odzbrojiť - napriek tomu, že má za sebou neporovnateľne viac peňazí i fyzickej sily.
To všetko si vyžaduje vysoký morálny kredit, tzn. aby prinajmenšom popredné osobnosti (vodcovia) odporu, ak už nie všetci zúčastnení, boli vzorom čistej morálky a nezištnosti pre ostatných, ktorí sa k nám môžu pridať (a aj sa pridajú, ak uvidia, že nám ide o dobrú vec a nie o hrabanie pre seba). Nepriateľ má dosť prostriedkov na to, aby zneužil akékoľvek naše morálne zaváhanie či priestupok, a je takmer isté, že ich aj využije, preto by sme mu nemali k tomu dať žiadnu príležitosť.”
Společenství webu Necipujtenas.CZ: Děkujeme Vám pane inženýre za rozhovor.
Celé interview ke stažení v PDF:
Zdroj: Emailová komunikace: Ing. Marián Fillo a Společenství webu Necipujtenas.CZ, 20. až 22. července 2014